V roku 2000 sa podarilo mladému Američanovi Caseymu Fentonovi zohnať veľmi výhodnú spiatočnú letenku z Bostonu na Island. Hotely a podobné zariadenia mu až tak nevoňali, rovnako ako fakt, že by mal stráviť víkend v Reykjaviku sám. Rozhodol sa teda napísať náhodným študentom z Univerzity of Iceland 1500 e-mailov so zvláštnou požiadavkou, či by sa mu nevenovali počas jeho pobytu (?). Niektorých študentov nezvyčajná prosba zaujala a v krátkom čase Casey dostal 50 pozitívnych odpovedí. Podarilo sa mu tak stráviť neuveriteľné chvíle v spoločnosti domácich, na základe čoho si uvedomil, že toto je spôsob, akým chce ovplyvňovať svoje cestovanie aj v budúcnosti…
Zrod „gaučovania“. Mladý Casey tak spustil lavínu, ktorá neskôr stála za vznikom organizácie, kde sa cestovatelia a turisti dohodnú s domácimi v mieste dovolenky ohľadne sprevádzania, ubytovania, jednoducho: spoločného trávenia času. Museli sme si však počkať do roku 2003, kedy toto všetko nabralo reálne kontúry a zrodil sa tak internetový portál projekt CouchSurfing.org. Aj keď je v súčasnosti najrozšírenejší a svetovo najpoužívanejší, treba podotknúť, že nie je ojedinelý vo svojom poli pôsobnosti. Ako všade, aj v prípade tohto projektu má svoje slovo konkurencia. Najväčším „súperom“ CouchSurfingu je podobná sieť Hospitality club (Nemecko), ktorá má pred CouchSurfingom 3-ročný náskok. Inou, špecifickou sieťou, je napr. Warm Showers List, ktorá je orientovaná na cyklistov alebo sieť s výstižným názvom Lesbian And Gay Hospitality Exchange International. No, ja ostanem pri tom CouchSurfingu…
Kde všade sú CouchSurferi? Na všetkých svetadieloch! Dokonca aj na Antarktíde (áno, aj tam žijú ľudia, aj keď iba sezónne) a spolu tak reprezentujú vyše 240 krajín (čo je viac ako 79 000 miest a obcí). Len si to predstavte! Používajú 330 rôznych jazykov, najpreferovanejší je anglický jazyk (70,6 %), a spolu tak tvoria komunitu s počtom členov: 3 882 780! Prví CouchSurferi zo Slovenska sa registrovali na stránke projektu v septembri roku 2004 a do konca prvého roku existencie CouchSurfingu ich bolo spolu šesť. V súčasnosti ich máme na Slovensku 7086 a pravdepodobne už o pár dní bude tento údaj neaktuálny. Žeby aj vašim pričinením?
CouchSurfing v talianskom meste Verona skrýval takéto štýlové izby
Chcete byť toho súčasťou? Tak sa musíte v prvom rade zaregistrovať na internetovom portáli projektu www.couchsurfing.org. Následne máte možnosť vyplniť svoj osobnostný profil, pridať fotografie (FB nás to dokonale naučil), a v neposlednom rade aj opísať charakter ubytovania, ktoré ponúkate (aký veľký máte byt/dom, koľko ľudí či zvierat ho spolu s vami okupuje, kde budú spať vaši hostia a na čom atď.) Dôležité je však vedieť, že nemusíte nikoho hostiť, aby ste mohli žiadať o ubytovanie ostatných členov. Ja osobne využívam možnosť CouchSurfingu pri cestovaní skoro vždy, ale prostredníctvom môjho priateľa (cestujeme spolu), nakoľko má profil vytvorený iba on. Naposledy (čo bolo tak pred dvoma rokmi), hostil jedného Rakúšana, s ktorým prežil naozaj „crazy party-night“. No, bohužiaľ, sme často mimo základne, a tak prešvihneme čas, kedy sa nejaký cudzinec motá okolo „nášho“ domu. Čo by som rada zdôraznila, je Profil na CouchSurfingu. Ak chcete zvýšiť svoje šance, prepracujte si ho naozaj dôkladne (marketingový duch je v tomto prípade viac ako vítaný). Je to vaša vizitka, vaša jediná karta, ktorú môžete ukázať, keďže musíte byť tomu „Islanďanovi“ na druhom konci aspoň trochu sympatický…
Hľadaj a nájdeš: zážitok! Samotné hľadanie funguje skutočne jednoducho, keďže projekt na svojej stránke prevádzkuje šikovný vyhľadávač, v ktorom upresníte miesto (svetadiel, krajinu, kraj a pod.), o ktoré máte záujem. Po ukončení sa vám objaví zoznam CouchSurferov, ktorí spĺňajú zadané kritériá. Všimnite si hlavne status, kedy bol konkrétny CouchSurfer prihlásený, pretože ak tam nebol dva roky a momentálne je na Bali, ťažko vás bude hostiť v Taliansku. Vzápätí je to už na vás, komu pošlete žiadosť. Niekto si zakladá iba na vzájomnej sympatii, pre iného je rozhodujúca úroveň ubytovania, počet osôb, s ktorými by sa musel deliť o izbu atď. My s priateľom sa vždy snažíme písať ľuďom, ktorí sú nám schopní poskytnúť trošku súkromia, no nie vždy sa tak stane…
Chcem byť hlavne v bezpečí! Tak toto ma ako prvé napadlo ešte predtým, ako ma priateľ nainfikoval myšlienkou „parazitovať“ u niekoho cudzieho. Moja fantázia je občas trošku výrazná, a tak som sa videla okradnutá o môj cyklámenový foťák, rozštvrtená na kúsky, otrávená z miestneho jedla zomierajúc s myšlienkou, že nikto presne nevie, kde som. Na toto všetko CouchSurfing myslí vo svojich preventívnych opatreniach. Na prvej úrovni je používateľ hneď po registrácii vyzvaný systémom k overeniu svojich osobných údajov. Druhú bezpečnostnú úroveň – a podľa mňa najpodstatnejšiu – predstavujú referencie od ostatných CouchSurferov, s ktorými sa jednotlivec dostal v rámci projektu do kontaktu. Takto napísal spomínaný Rakúšan pozitívne dojmy na môjho priateľa, dôsledkom čoho sa mu zvýšil kredit v jeho profile. Referencie môžu byť vo všeobecnosti pozitívne (viac ako 99,5 %), neutrálne alebo negatívne. Jedna negatívna však, nanešťastie, dokáže prebiť 50 pozitívnych, no treba vziať do úvahy, že ľudia sú rôzni a rôzne reagujú na kultúrne odlišnosti (čo vadí Aziatovi, nemusí Slovákovi). Poslednou bezpečnostnou úrovňou je systém založený na osobnom ručení. Na to aby CouchSurfer mohol za niekoho ručiť, musí mať štyroch priateľov, ktorí sa na svojom projektovom profile za neho zaručili.
Magický hrad v Sýrii – Crac de Chevaliers
1. kontakt: Exotická Sýria! Moja prvá skúsenosť s CouchSurfingom bola v sýrskom meste Allepo, kde nás bolo v jednej väčšej izbe osem! My, „holky“, sme mali privilégium spať na obrovskom gauči, mužom sa ušla podlaha (ale vyhrievaná)! Je aj tak zvláštny pocit zdieľať izbu s niekým, koho ste ešte pred pár hodinami nepoznali. Na zemi som zakopávala o Francúza, čo prišiel do Sýrie na bicykli a poznal Dubnicu nad Váhom! Vonku sedeli dvaja „Amíci“ z Harvardu, čo sa práve vrátili z Indie a večer sa objavili dve zachrípnuté Španielky, ktoré si prišli umyť vlasy, aby mohli ráno pokračovať vo svojom pláne. Raňajkovali sme s pohodovým Francúzom (bol domáci, takže spal na posteli) a jeho kanadskou priateľkou, pričom nás hostil turecký obchodník Kemal. Takýto multikulturálny „couch“ som už nikdy nezažila a myslím, že mi dal základ pre pochopenie, že všetci sme z jedného cesta, aj keď každého v živote čaká iná cesta…
Najkrajší byt u Olgy v Gdyni
2. kontakt – Prekvapivé Poľsko! Olga z Gdyne. Nikdy na ňu nezabudnem. Pehatá Polka so škandinávskymi koreňmi, ktorá si zariadila úžasný a hlavne štýlový byt v príjemných severských farbách. Veď bola architektka! Zvláštnosťou bolo, že hostila prvýkrát CouchSuferov – teda nás. Keďže pracovala, ráno sme sa obchádzali a večer stihli dať krátky „small talk“, nakoľko bola totálne vyčerpaná. Spravila nám však palacinky s hermelínom, povozila autom po meste (jej teplý vodičák – naša stuhnutá krv). Bola veľmi záhadná, rovnako ako jej biela mačka, ktorá nás každé ráno jemne budila. Druhá naša hostiteľka v Poľsku – Američanka s poľskými koreňmi Daniele Kozlowska z Torune – bola úplne opačný typ: taká územčistá ženská s pivom v ruke, flegmatička, čo vyučovala angličtinu v poľskej jazykovke a nerozumela, prečo Poliaci nehovoria jej jazykom.
3. kontakt – Rodinné Taliansko. Totálne nečakaný CouchSurfing! Talianský manželský pár v strednom veku (profesor a obchodníčka), nám dali k dispozícii štýlovú izbu ich dcéry, cenné rady o Verone a hlavne večeru, ktorú sa mi nepodarilo doteraz uvariť, aj keď bola na prvý pohľad jednoduchá (al dente Spaghetti carbonara vyzvem na súboj aj tento týždeň).
Nočný Brooklyn
4. kontakt – Pohlcujúci New York! Monica Gregg, klon Beyoncé, bola zjav na pohľadanie. Šialená karibská černoška s tonami módnych časopisov a s trošku s nezodpovedným prístupom ku nám, nás hostila v tej horšej časti Brooklynu (bohužiaľ nie v príjemnom Downtowne). Byt jej mamy bol veľmi skromný, s množstvom náboženských motívov a biblických citátov, no ona sama bola riadna divoška (ukazovala nám video z jej armádneho výcviku, ehm). Do noci mala „vypeckovanú“ Beyoncé (ráno vstávala do „officu“), na párty nás volala o druhej ráno a deň voľna v práci využila na to, aby sa mohla sústrediť na nákupy v obchodnom dome Macy‘s. Sladký život v Brooklyne!
Náš CouchSurferský domček v Portoriku
5. kontakt – Milované Portoriko. Wendel Norris a Dylan. Tak toto je na samostatný článok o Portoriku (aj to bude), no kvapku z toho prezradiť môžem. Wendel bol ako chlapec Mauglí. Aj keď mal status študenta, portorikánský divoch pobehujúci v záhrade (v Portoriku to znamená v džungli) k nemu išiel viac. Jeho zvedavosť a túžba študovať v lepšom svete – v Nemecku, ma dojímali. Zabezpečil nám ubytovanie v dome jeho mamy, ktorá sa o nás starala ako o vlastné „niňos“. Kŕmila nás, vozila, kde sme si zmysleli a večer nás ešte aj pokarhala, že sme sa jej neozvali. Chýbajú mi! Náš ďalší hostiteľ – Dylan (okrem toho, že bol taký pekný ako Dylan z Beverly Hills), bol Američan z ďalekej Aljašky, ktorý už druhý rok vyučoval na univerzite v Portoriku, nakoľko práve tu dostal výhodný grant. Jeho apartmán nám veľmi lahodil, nakoľko bol v duchu tibetských farieb a živej zelene. Naše večery sa tak niesli v podobnom duchu, čím tento „couch“ dostal nálepku vysoko spirituálny!
Lepší svet nie je utópia! Výhody takéhoto cestovania (okrem nezabudnuteľných zážitkov) sú aj v prípade financií. Náklady na vašu dovolenku sa dajú prostredníctvom CouchSurfingu výrazne znížiť. Práve na tomto mieste však často dochádza k nesprávnemu porozumeniu cieľa tohto projektu. Ak sa na CouchSurfing pozeráme iba ako na možnosť, kde by sme mohli ušetriť peniaze, zistíme, že nám niečo chýba. Peniaze to nebudú, ale spoločný zážitok určite áno…
Autor: Ľubica Sekerková
Foto: Jozef Zima
Fotogalária k článku:
