Ako sa dá spoznať svet
Ktorý milovník hôr by nechcel raz navštíviť krajinu pod majestátnymi štítmi Himalájí? Krajinu, kde nejeden človek našiel seba samého a objavil pravé hodnoty života. Kde pod osemtisícovkami sa ukrýva bohatý svet divokej prírody. Nepál patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta,ale získa si vás svojou krásou, má totiž všetko. Nádherné Himaláje,ryžové polia,vodopády,divokú džungľu,kde žijú nosorožce,slony,tigre a opice-tie sú naozaj všade!
Francúzsko. Žabky, ženy a ich stehienka. Nekonečne dlhé obedy a atmosféra ako vo Woodyho filme Polnoc v Paríži. Možno nabudúce. Náš scenár bol menej romantický, skôr praktický – dostať sa konečne domov. A s väčším stopovacím šťastím, ako to bolo v prípade ignorantského Španielska. Pri našom megalomanskom projekte zvanom „Stopom z Muxie až do Trenčína“, si Francúzsko zachovalo prívetivú tvár a pofúkalo nám všetky modriny, ktoré sme utŕžili pri bitke so Španielskom. Vive la France!
Ako sme sa dostali do španielskej Muxie? To vám poviem inokedy. Jadro môjho článku bude totiž o tom, ako sme sa z nej dostali. Už teraz je možno mnohým jasné, že lietadlom to nebolo. Bohužiaľ sme odignorovali tento priamočiary spôsob dopravy a rozhodli sa vynaložiť všetku energiu na zdolávanie pocestných prekážok. A s úsmevom! Ten sa mi však skrivil po niekoľkých neúspešne prestopovaných dňoch, kedy som závidela všetkému, čo má krídla a nenávidela vedcov, že neupriamili
Na Miláno ani nepomyslite, ak ste študenti a váš „budget“ zodpovedá tomuto statusu. Byť v meste, uprostred svetových módnych značiek ako Prada, Versace či Ralph Loren a nemôcť si uloviť aspoň jeden kúsok, to by mohlo slabšie povahy položiť. Existuje tu však alternatíva. Zamerajte sa na všetky historické divy a tvárte sa, že je to zaujímavejšie ako visačka od Valentina. Alebo presmerujte svoje kroky k mestečku Bergamo, ktoré bude ku vám o čosi milosrdnejšie. Ciao, bella!
Nemám rada veľkomestá (New York je výnimkou). Už som to možno spomínala v nejakom predchádzajúcom cestopise, no pri Barcelone som to musela zdôrazniť rovno v perexe. Môžem vám poradiť, čo si máte v Barcelonite pozrieť, čomu sa vyhnúť, čo by ste si mali o géniovi Gaudim myslieť, no nemôžem vám rozkázať, čo máte cítiť. Ja som sa cítila ako stratená ovečka, ktorú neprišiel hľadať pastier. Nič nám nevychádzalo, pršalo a zimu v členkoch som cítila ešte dva dni po príchode. No, aspoň mám panovačnú Barcelonu permanentne vytetovanú v mysli. A možno jej dám čoskoro druhú šancu…
Cherona, Gerona, Gérone, Gerunda. Aj pod takýmito názvami sa skrýva úžasné stredoveké mesto v severnom Katalánsku – Girona, ktoré turisti často využívajú iba ako bod, odkiaľ sa môžu rýchlo dostať do „gaudiovskej“ Barcelony alebo na horúce piesočnaté pláže Costa Bravy. Keďže nechcem, aby ste urobili podobnú chybu, prevediem vás týmto úžasným miestom plným úzkych šarmantných uličiek, námestí a elegantných palácov. Pravé cestovanie totiž nespočíva v tom, že bezhlavo kopírujete to, čo videli iní, ale v tom, že sa necháte inšpirovať tým menej poznaným…
Dovolenku do Španielska som si predstavovala úplne inak. Túžila som ísť do Andalúzie (príbeh Carmen urobil svoje), no vždy som chytila malý infarkt, keď som zistila, koľko by ma to vyšlo. Nakoniec sme si vybrali katalánske mesto Lloret de Mar, ktoré malo úžasnú východiskovú polohu pri spoznávaní aj iných, okolitých miest. Zmenou destinácie však nastala aj zmena môjho zdravotného stavu (dva dni pred cestou som pekelne ochorela, takže hrozilo, že pôjde môj frajer s mojou mamou – rozumejú si nadštandardne). Pár hodín pred odchodom som si to miesto vybojovala (resp. vydupala) a keď som o piatej ráno zacítila katalánsky prímorský vzduch, mala som síl ako biblický Goliáš. Naša dovolenka práve začína…